Ak patríte medzi náruživých milovníkov hudby, či už modernej alebo klasickej, určite poznáte ten pocit, keď prídete domov z nekonečne dlhého dňa v práci alebo v škole, pustíte si rádio a oddychujete. Najlepšie sa to dá pri najnovšom hite, pri obľúbenej skupine, pri piesne, ktorá vás vezme plnou parou vpred do krajiny, kde človek nemusí nič robiť, len tak leňošiť a užívať si čas len a len pre seba. Či nie?
Horšie je to, keď už s oddychom musí skončiť, keď sa musí vrátiť z čarovnej krajiny ničnerobenia do „krutej“ reality.

Ako vnímajú rodičia učenie pri zapnutom rádiu? Ako to vnímajú tínedžeri? V tejto oblasti sú názory rodičov a názory tínedžerov rozporuplné. Tínedžeri hudbu vnímajú ako blahodarný spôsob pri zapamätávaní si učiva. Avšak rodičia sú názoru, že hudba pri učení pôsobí rušivo a dieťa sa tak nemôže plnohodnotne sústrediť.
Mnohí stredoškoláci sa zásadne učia pri pustenom rádiu. Bez muziky im to vraj nemyslí. Miestnosťou sa ozývajú skladby obľúbenej skupiny alebo obľúbeného speváka a v ich rytme študent pokyvuje hlavou, nohou. Ani sa nenazdá a nechá sa uniesť rytmom. Mnohí si myslia, a to mylne, že to neovplyvní výkon pri učení. Ale práve takéto zamestnávanie mozgu pôsobí rušivo.
Ak si myslíte, že priveľmi tiché prostredie je tá lepšia verzia, mýlite sa. Na dieťa negatívne pôsobí aj to, keď rodičia a členovia rodiny chodia po prstoch a nikto nahlas nehovorí. Ani takéto skleníkové podmienky nie sú výhodné.
Nie vždy sa človek ocitne v situácii, kedy mu všetko vyhovuje a všetko je presne tak ako si aj želá. V budúcnosti si budeme musieť zvykať na nové prostredie. Či už v novej práci, či už v búrlivejšom prostredí, či bývaní na internáte. A je úplne jasné, že dané podmienky sa neprispôsobia nám, ale my sa budeme musieť prispôsobiť im.

Tak ako je to nakoniec s tou hudbou? Odporúča sa len tichá, nenáročná hudba bez spevu, ktorú si pustíme len občas. Osvedčuje sa ako oddychový prostriedok.
Držme sa radšej zásady: Ak sa učíme, tak sa učme. Ak počúvame hudbu, vychutnajme si každý akord, aby sme z hudby mali krásny zážitok.
Je potrebné nezabudnúť na to, že každé dieťa je jedinečné a preto aj prístup k dieťaťu je individuálny.