V nárokoch na poriadok sú ľudia rôzni. Niekomu stačí, že sa v jeho príbytku dá aspoň ako-tak existovať. Niekto má aspoň istý štandard poriadku, ktorý doma potrebuje. A potom sú ľudia, ktorí majú radi absolútny poriadok. Keď žijete sami, je v podstate úplne jedno, do ktorej z týchto skupín patríte. Váš poriadok alebo špina je len vaša vec a nikto vám do toho nebude rozprávať. Horšie to však je vtedy, keď má spolu existovať hneď niekoľko ľudí a každý má na poriadok úplne iné nároky. Vtedy sa môže začať celkom veľký boj a problémy.

Myslím si, že je normálne, keď v živote človeka príde bod, kedy si uvedomí, že udržiavanie a vytváranie poriadku je potrebné. Umyť po sebe riad, vyčistiť toaletu, pozametať omrvinky či pozberať vlasy sú veci, ktoré sa od dospelých ľudí očakávajú. Keď žijete v priváte s cudzími ľuďmi, tak je to dokonca známkou vychovanosti a základnej slušnosti.
 
Mám priateľky v Rumunsku. Pred pár rokmi v rámci školského projektu boli ubytované na pár dní u nás doma. Napriek mojim počiatočným predsudkom som však bola veľmi milo prekvapená ako dbali o to, aby po sebe vždy a všade nechali poriadok. Keď som ich neskôr navštívila, pochopila som, že to nerobili preto, že by tak boli vychované. Ich domy boli fakt v zlom stave čo sa čistoty a hygieny týka. To, že videli , že u nás je poriadok ich nejak logicky priviedlo k tomu, že po sebe chceli nechať veci uložené a čisté.

 
Prečo niektorí ľudia nemajú ani túto základnú slušnosť? Prečo keď vidia, že niekto za nich upratal, drel na tom niekoľko hodín a dal si záležať, prečo neprejavia ani najmenšiu snahu tento stav udržať? Naozaj sa im lepšie žije v prachu, blate a špine? Neviem. Chcem vás ale všetkých povzbudiť, aby ste si tvorili a udržiavali poriadok v živote. Zvyčajne to je totiž tak, že keď máte upratanú domácnosť tak je to obraz toho, že máte poriadok aj vo svojom živote. A ak nemáte poriadok ani v živote, nuž, toto je vaša šanca, najlepšia príležitosť. Tak smelo do toho!