Je to fakt. Žijeme v dobe, kedy internet nenahradil len vzťahy, komunikáciu a sociálnu interakciu, ale je aj plnohodnotným zamestnaním, ktoré je často ohodnotené lepšie, ako tradičná práca. Na sociálnych sieťach sa zoznamujeme, oznamujeme našim známym dôležité životné udalosti, dozvedáme sa najnovšie klebety a novinky zo sveta. Zdieľame veci zo svojho súkromia, čakáme koľko pozitívnych ohlasov dostaneme a ak ich náhodou nie je dosť, sme smutní. Máme stovky priateľov aj keď vieme, že na živo by sme sa dali do reči tak s tretinou z nich. Keď to človek takto všetko spíše naraz, znie to hrozne, skazene, akoby už nebolo cesty späť.

Poďme sa zamyslieť, či by bolo naozaj také ťažké to zmeniť. Nie je to totiž tak dávno, keď sme žili plnohodnotné životy aj bez týchto vecí. Bolo nám dobre aj bez obdivu na sociálnych sieťach. Dokázali sme si nájsť partnerov, rozvinúť konverzáciu, stretnúť nových ľudí alebo byť v kontakte so známymi. Pohľad do minulosti môže priniesť trochu nádeje do tejto situácie, vieru, že by to predsa len šlo. Bolo by to náročné. Chcelo by to spoluprácu každého jednotlivca, a buďme úprimní, to asi nie je reálne. Čo však určite reálne je, je začať od seba. Pozrieť sa na svoj život a uvedomiť si svoje chyby, to, kde to preháňame ty či ja.

Nechcem sa tváriť, že celý internet je len zlý, jeho používanie nie je na nič dobré a len kazí naše životy. Ja viem, že to tak nie je. Takto môžeme byť v kontakte aj ľuďmi, ktorí sú od nás momentálne ďaleko, môžeme vidieť nové miesta a inšpirovať sa rôznymi vecami, ktoré niekto iný vyskúšal a bol spokojný. Prinieslo to veľký pokrok do nášho sveta. Je však podstatné rozlišovať tú hranicu. Hranicu, kde je to ešte pre náš prospech a kde už začína naše otrokárstvo veciam. Kde začína to správanie, že nie veci slúžia ľuďom, ale ľudia veciam.
Sociálne siete sú dobré, ale zradné. Preto je na každom z nás zamyslieť sa nad tým, ako to je s ich používaním práve v jeho živote.